SVARFORUM.cz - forum o svářečkách a svařování

Uvědomujete si, že klasický invertor pro MMA pracuje s trošku jinými parametry? Co jsem se díval v práci, tak máme Kemmpi a tam je naprázdno kolem 90V a po zapálení oblouku asi 26V. Těch 90V u COčka nevím, ale určitě je to moc.

Napätia ma vôbec netankujú, pretože sa dajú upraviť pomocou SV. Najčastejšie sa používa chybová regulácia, teda na chybový zosilňovač je zapojená zenerka zo sekundáru a pri dosiahnutí zenerovho napätia sa otvorím, čím začne napätie prúdiť do chybového zosilňovača a odpojí sa oscilátor, až sa zenerka opäť zavre, spustí oscilátor a tak dokola. Preto sa tomu hovorí aj pulzný zdroj. Prúd je regulovaný podobne, prúdovým trafom, z ktorého sa meria U úmerné I.

Sqad: paralelný polomost som myslel polomostom so 4 tranzistormi, teda dvojčinné zapojenie s dvoma pármi tranzistorov.
Ja zas nerozumiem, čo myslíš tým, že "má reguláciu v primári". Každý spínaný zdroj má reguláciu v primáry, ako som popisoval vyššie. Niekedy je spätná väzba lineárna, pomocou prúdového trafa, alebo chybovým zosilňovačom (pre stabilné U)... Je len na výrobcovi, aký druh zvolí, osobne som sa najčastejšie stretával s prúdovou, teda odoberaný prúd sa meral a pri poklese sa na primári zvýšila dĺžka hrany (PWM zdroj) a teda aj prúd. No pri lacných invertoroch som sa stretol aj so zenerkou. Funkciu takejto spätnej väzby komentovať radšej nebudem, ale tak čo, kutilom to je jedno, hlavne že aparát má za 150€, vnútri je beztak hov...
COčka sa tiež reguluje na primárnej strane, buďto odbočkami, alebo napäťovou reguláciou vinutia pomocou tyrystorov. Opäť mi nedá, stretol som sa aj s triakovou reguláciou, na lacnej lunte.

Editoval Drakoush (18-04-2013 20:39:30)

Drakoush napsal(a):

Napätia ma vôbec netankujú, pretože sa dajú upraviť pomocou SV. Najčastejšie sa používa chybová regulácia, teda na chybový zosilňovač je zapojená zenerka zo sekundáru a pri dosiahnutí zenerovho napätia sa otvorím, čím začne napätie prúdiť do chybového zosilňovača a odpojí sa oscilátor, až sa zenerka opäť zavre, spustí oscilátor a tak dokola. Preto sa tomu hovorí aj pulzný zdroj. Prúd je regulovaný podobne, prúdovým trafom, z ktorého sa meria U úmerné I.

Hm, pulzní zdroj se tomu říká proto. že stejnosměrné napětí a proud je tam rozsekáno na impulzy neboli pulzy. Tím je elektřina převedena na střídavý proud vysoké frekvence, který se dá s výhodou transformovat malým lehkým feritovým nebo podobným trafem.
To, co popisuješ, je už regulace pulzního zdroje, ale ta tam vůbec nemusí být, pulzní zdroj, kromě havarijních ochran, může klidně běžet bez jakékoliv regulace.

Atlan: prúdové trafo je hneď za ferytovým trafákom, kde je ešte striedavé napätie. Potom sa usmerňuje schottkyho mostíkom (alebo diódy), takže prúdové trafo tam funguje. Samozrejme nie je to jediná varianta, opäť opakujem, že každý výrobca využíva svoje know how.

Sqad: regulácia na primárnej strane je omnoho jednoduchšia, ako na sekundárnej. Uvedom si, že na primárnej strane je vyššie napätie, z čoho vyplýva nižší prúd pretekajúci obvodmi. Vhodnou spätnou väzbou sa dá pekne regulovať PWM a tým výstupný výkon.  Dnes sa pre spínané zdroje vyrábajú špeciálne integrované obvody, tzv. drivery, ktoré zahrňujú vstupy práve pre túto SV. Typickým obvodom pre spínané zdroje je TL494 (a jeho náhrady), ktorý dokonca obsahuje až dva vstupy, keďže podporuje dvojčinné zapojenie. Princíp funkcie vám opisovať nemusím, to už poznáte, nie je to nič nové. S reguláciou na sekundárnej strane som sa, poviem pravdu, ešte ani nestretol. U invertorov som natrafil vždy na reguláciu primáru, kde sa menila šírka hrany a u trafozváračiek som natrafil zas buď na prepínač odbočiek primáru, alebo tyrystor na primárnej strane.

O tom vývojárovi a používaní SV by som pomlčal. Nechcel som rozprúdiť vášne, ale u lacných zváračiek sa hľadí len na to, aby to vydržalo záruku. Práve kvôli triaku a zenerkou som sa často stretával s rozštvrtenými súčiastkami a dymom v prístrojoch. Málokedy som mal na stole kvalitnú zváračku, kde regulácia stála za niečo. Naposledy to bol TIG invertor GUDE, kde miesto IGBTčiek použili MOSFETy. Samozrejme si to odniesol polomost, ale tak, že celý tranzistor bol do skratu, na G sa dostalo sieťové napätie a odnieslo to všetku elektroniku. Táto zváračka skončila v zbere, pretože využívala MCU a nedala sa nijak opraviť.

Drakoush napsal(a):

Typickým obvodom pre spínané zdroje je TL494 (a jeho náhrady), ktorý dokonca obsahuje až dva vstupy, keďže podporuje dvojčinné zapojenie. Princíp funkcie vám opisovať nemusím, to už poznáte, nie je to nič nové.

No, a já si vždycky myslel, že TL494 má dva regulační vstupy proto, že tam jsou uvnitř naintegrovány dva operační zesilovače.  Co takový SG3525, ten je taky pro dvojčinné zapojení a přitom má ten vstup jen jeden, neb tam je zaintegrován jen jeden operační zasilovač? A dokonce , aspoň co je mně známo, SG3525 nelze nijak jednoduše přepnout do jednočinného módu , zatímco TL494  na to má vývod, kterým přepnout do jednočinného módu lze velice jednoduše.

Drakoush: Nemusíš mi vysvetľovať, aké má výhody a nevýhody regulácia na primárnej strane, a na sekundárnej, pretože som vývojár spínaných zdrojov (avšak omnoho nižších výkonov, ako u zváračiek).

Keby si si prečítal ten článok o zváracích zdrojoch typu chopper, ktorý som spomenul, vedel by si, že nesporná výhoda regulácie na sekundárnej strane je rýchlosť reakcie na javy na výstupe. Táto výhoda je niekedy dôležitejšia ako vyššia cena uvedeného riešenia v porovnaní s reguláciou na primári. Kolega, ktorý pracoval vo vývoji zváračiek, mi stroje, ktoré túto reguláciu využívali opisoval - boli určené do najťažšieho priemyslu, na zváranie lodí a pod.

Obvod TL494 samozrejme poznám, ale len ako ,,bastlič", vo vývoji je tento obvod (myslím si) už dávno prekonaný.
A výhody a nevýhody nejakého riešenia obvodu alebo niektorého typu spätnej väzby neposudzuj podľa toho, v akých výrobkoch to bolo použité (častokrát v tých najlacnejších šmejdoch), ale podľa toho, aké výhody mala vo výrobkoch, ktoré boli navrhnuté dobre.

Na začiatok by som siahol po skriptách Obvody spotrebnej elektroniky, autor: Miloslav Hruškovic. Sú to dve knihy, prednášky aj príručky na cvičenia.
Je dobrá v tom, že sú tu jednotlivé topológie meničov vysvetlené teoreticky (prednášky) aj prakticky (návody na cvičenia). Je trochu staršieho vydania (napr. materiály feritov sú už iné), ale popis a výpočty sú použiteľné. Samotné knihy sú ľahko dostupné (napr. na FEI STU), nie sú drahé a aj s odstupom času sa k nim vraciam.

Konkrétne návrhové postupy sa dobre spracovávajú z aplikačných listov (Application note) - kvalitne spracované mali napr. Power Integrations: http://www.powerint.com/en/design-suppo … tion-notes

Ja som však potreboval hlavne blokujúci, galvanicky oddelený menič (flyback).

Ještě k regulaci v sekundáru. Stektal jsem se s tím teprve nedávno, ale jeden takový stroj doma mám.

Jde o slovenský Unimig400, který má na trafu jen přepínač dvou stupňů (hv. / tr.) a pak regulaci šestipulzním celořízeným tyristorovým můstkem. Po velkém trápení už mi chodí. Velké zkušenosti s ním a takto řešenými stroji má člen pod Nickem "Zdeště", který mi také při opravě stroje poradil.